Stal tam osamoteny ako majak v rozburenom mori,
krical,no zakryval tym skutocnost ze sa boji.
Obloha bola velmi uprsana a tmava,
vsetko bolo divne,no vedel,ze sa to stava.
Nic vynimocne za tym hladat nemohol,
chcel byt odvazny,no strach ho premohol.
Snazil sa ujst,no tma ho dusila a trapila,
mal pocit,akoby ho nejaka tajna sila vabila...
A tak len siel do tmy a nedokazal sa na nic sustredit,
no stale skusal ten velky strach na odvahu premenit...
Drobna tmava postava sa blizila smerom k nemu,
prave sa dostal do jej zrakoveho vnemu.
Sla stale blizsie a blizsie...
Bola to ona.Ta,kvoli ktorej sa mu zrutil cely svet,
No neusiel,skor naopak-siel blizsie hned.
Jej rysy videl stale jasnejsie,
no v hlbke duse dufal,ze jednoducho-utecie...
Miloval ju,no ona ho uz nemohla ani citit,
A tak sa rozbehla a snazila sa ho chytit.
Chcela mu vynadat a mozno aj vrazit,
Zatial co on chcel vsetky stare casy vratit...
Komentáre
pekne :)
ano :-)
tak veru ;)
ahoj chlapci :))
ciao bambina ;)
ahojte :-)
:D ej, ale som rada
.....